Vyjadrenie Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov k správe NKÚ

V nadväznosti na správu o výsledku kontroly „Politika strategickej energetickej bezpečnosti v oblasti núdzových zásob ropy a ropných výrobkov“, ktorú Najvyšší kontrolný úrad SR (ďalej len „NKÚ“) predkladá na prerokovanie Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, si Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (ďalej len „Agentúra“) dovoľuje uviesť nasledujúce stanovisko:

Pri porovnaní  obsahu vyššie uvedenej správy o výsledku kontroly s protokolom o výsledku kontroly zameranej na politiku strategickej energetickej bezpečnosti v oblasti núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, ktorý bol Agentúre predložený zo strany NKU (ďalej len „protokol“), je zrejmý nesúlad. 

NKÚ v protokole skonštatoval efektívne fungovanie Agentúry v súlade s príslušnými právnymi predpismi a v samotnej činnosti Agentúry neboli zistené žiadne vážnejšie nedostatky. Avšak v uvedenej správe o výkone kontroly NKÚ naopak interpretuje niektoré skutočnosti týkajúce sa systémového nastavenia modelu správy núdzových zásob ropy a ropných výrobkov (ďalej len „núdzové zásoby“) v Slovenskej republike v rozpore s protokolom, neobjektívne a bez ich komplexnej nadväznosti na všetky relevantné skutočnosti. Niektoré závery prezentované NKÚ teda nezodpovedajú skutkovému stavu a predstavujú skôr neurčité, čisto hypotetické riziká. Reálne fungovanie systému správy núdzových zásob pritom v praxi preukazuje účinné a hospodárne spravovanie núdzových zásob v záujme efektívneho zabezpečenia energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky, predovšetkým v nasledujúcich rovinách:

• Agentúrny model správy núdzových zásob v súlade s európskou legislatívou je štandardným riešením vo väčšine krajín Európskej únie. Slovenský agentúrny model núdzových zásob bol pri jeho vytváraní inšpirovaný viacerými európskymi krajinami, pričom otázku sektorovej klasifikácie Agentúry a iných ústredných subjektov správy zásob v Európe riešil Eurostat až po vzniku Agentúry, teda nie vopred, ako nesprávne uvádza NKÚ.
• Impulzom pre zmenu modelu správy núdzových zásob bolo predovšetkým plynutie transpozičnej lehoty smernice o núdzových zásobách[1] (končila 31.12.2012.), pričom z dlhodobého hľadiska by pri zachovaní pôvodného systému správy núdzových zásob predstavoval pôvodný systém záťaž pre štátny rozpočet (potreba navyšovania objemu núdzových zásob).
• Čisto štátny model udržiavania núdzových zásob financovaný zo štátneho rozpočtu, aký fungoval v Slovenskej republike pred vytvorením agentúrneho modelu, v súčasnosti existuje iba v dvoch krajinách EÚ – v Českej republike a v Lotyšsku. Česká republika v dôsledku rovnakých problémov, kvôli ktorým došlo k uvedenej zmene systému na Slovensku, už takmer štyri roky nie je schopná plniť minimálny limit núdzových zásob vyžadovaný európskou legislatívou a udržiava núdzové zásoby pod úrovňou 90 dní priemerných denných čistých dovozov.
• Smernica o núdzových zásobách (čl. 7) vyžaduje, aby platby subjektov určené na tvorbu systému núdzových zásob neprevyšovali náklady na tvorbu tohto systému (tzv. „cost-based“ princíp určovania odplaty). Z tohto pohľadu bol pôvodný štátny model v rozpore s týmto princípom, nakoľko z objemu finančných prostriedkov generovaných na účel tvorby núdzových zásob (zákonom určený poplatok) sa do systému tvorby núdzových zásob vrátila spravidla len časť týchto prostriedkov a zvyšok sa použil v rámci štátneho rozpočtu inak. NKÚ uvádza, že „príjmy štátneho rozpočtu v rámci štátneho modelu správy núdzových zásob boli vyššie ako jeho výdavky“ (str. 9 Správy NKÚ). Túto skutočnosť NKÚ prezentuje ako pozitívum štátneho modelu, pričom vo svetle vyššie uvedeného je zrejmé, že takáto interpretácia je absolútne zavádzajúca a v konečnom dôsledku aj právne neudržateľná.
• Rozpočet, všetky výdavky a finančné transakcie Agentúry sú priebežne komunikované a odsúhlasované Ministerstvom financií SR, ktoré má neustály dokonalý prehľad o hospodárení Agentúry, vrátane nákupov núdzových zásob a výšky splátok dlhu - návratnej finančnej výpomoci, ktorá je ekvivalentom komerčného úveru poskytnutého Agentúre Ministerstvom financií SR na odkúpenie núdzových zásob do vlastníctva Agentúry (ďalej len „NFV“). S Ministerstvom financií SR, resp. Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) boli vždy dohodnuté konkrétne splátky už prvotného komerčného úveru poskytnutého Agentúre syndikátom bánk, ktorý bol následne nahradený NFV.
• Pôvodná výška NFV v sume 520 miliónov EUR bola ku koncu roku 2020 splatená v kumulatívnej výške 190 miliónov EUR, v horizonte ďalších 5 rokov sa predpokladá splatenie ďalších 210 miliónov EUR a zvyšok dlhu bude splatený najneskôr do koncu roku 2031, ako určuje predmetná zmluva o poskytnutí  NFV. Tento plán splácania dlhu z NFV je dobrým východiskom na to, aby sa výška odplaty, ktorú vybraní podnikatelia do systému odvádzajú, znižovala a nie naopak zvyšovala, ako naznačuje správa NKÚ. Poukazujúc pritom aj na tú skutočnosť, že Agentúra je neziskovým záujmovým združení právnických osôb a najvýznamnejším vstupným údajom vo výpočte výšky odplaty je práve NFV.
• Rozhodujúca úloha štátu v systéme správy núdzových zásob bola po celú dobu existencie Agentúry zabezpečená s cieľom udržiavania núdzových zásob vo verejnom záujme – pri rozhodovaní bol vo všetkých prípadoch v histórii Agentúry dosiahnutý súlad medzi predstaviteľmi štátu a priemyslu, t.j. žiadne rozhodnutie v Agentúre nebolo za žiadnych okolností dosiahnuté bez súhlasu nominantov štátu.
• Vyslovené domnienky NKÚ o tom, že v niektorých kritických prípadoch pri hlasovaniach v Agentúre (ako napríklad pri predaji núdzových zásob, či ich umiestnenie mimo územia SR) by mohla vzniknúť situácia, keď by štát mohol byť prehlasovaný, je možné považovať za extrémne hypotetické a v praxi reálne neuskutočniteľné. Muselo by totiž  dôjsť ku mimoriadne koordinovanej a komplikovanej reťazi udalostí, ako je napríklad zámerné neplnenie si povinností člena orgánu zástupcami štátu zúčastňovať sa rokovaní orgánov a hlasovať v záujme štátu, ďalej ku dohodnutej súčinnosti zamestnancov Agentúry vykonávajúcich reálnu operatívu, ďalej  ku  dohode ropných spoločností a ich zástupcov v Agentúre, ktorí reprezentujú vyše 90% celého odvetvia a sú si súčasne aj konkurentami na trhu, vykonať kroky proti štátu. Ďalej bez vedomia štátu uskutočniť reálne vyskladnenie zásob, z ktorých je väčšina uskladnená v kapacitách štátnej spoločnosti, ďalej ku nepozorovanému  a rýchlo zrealizovanému predaju núdzových zásob na trhu či k ich vyvezeniu za hranice a tiež k „nevšimnutiu si“, že finančné prostriedky z takéhoto hypotetického predaja núdzových zásob by v konečnom dôsledku skončili na účte Agentúry vedenom v Štátnej pokladnici, ktorú riadi ARDAL. V tomto smere tak nie je vôbec možné nájsť reálnu situáciu a motiváciu, ktorá by mohla vyústiť do nekonsenzuálneho konania zástupcov štátu a odvetvia pri hlasovaniach.
• Agentúrny systém udržiavania a financovania núdzových zásob sa v praxi osvedčil ako mimoriadne efektívny, schopný zabezpečiť spoluprácu priemyselného sektora v záujme dostatočného financovania núdzových zásob. Pohľadávky Agentúry po splatnosti v podobe nesplatených platieb od vybraných podnikateľov sa počas existencie Agentúry pohybujú na úrovni menej ako 0,1  % z celkových platieb.
• Agentúrny systém správy núdzových zásob transparentne a spravodlivo zabezpečil financovanie potrieb v tejto oblasti predovšetkým od tých spotrebiteľov, ktorí ropné výrobky najviac využívajú, pričom minimálne zaťažuje tých občanov krajiny, ktorí sú tiež platiteľmi daní do verejných financií, no ropné výrobky pre svoju potrebujú nevyužívajú, alebo využívajú len minimálne.
• Agentúry model tiež zachoval rovnocenný nediskriminačný prístup k ropným spoločnostiam, keďže každá z nich platí rovnakú jednotkovú cenu pri platbách do tohto systému, bez ohľadu na jej veľkosť a vplyv a nedochádza tak k deformovaniu hospodárskej súťaže.
• Agentúrny model umožnil aj bez negatívneho vplyvu na štátny rozpočet navýšiť núdzové zásoby v nadväznosti na zvýšenú spotrebu ropných produktov v predchádzajúcich rokoch a tiež umožnil transparentne postupne splatiť investície štátu do núdzových zásob nakúpených v minulosti.
• Agentúra neustále udržiava núdzové zásoby okamžite pripravené na riešenie výpadkov dodávok ropy alebo ropných výrobkov do Slovenskej republiky. Čoho reálnym dôkazom je napríklad aj participácia na vyriešení mimoriadne vážnej situácie z mája 2019, kedy boli úplne zastavené dodávky ropy na Slovensko cez ropovod Družba. Agentúra v spolupráci so súkromným sektorom dokázala túto veľmi vážnu situáciu vyriešiť zabezpečením náhradných dodávok ropy a nebolo tak nutné prijímať obmedzujúce opatrenia, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť obyvateľstvo krajiny.
• Agentúra je v systéme verejných financií kategorizovaná ako ostatný subjekt verejnej správy a na disponovanie s jej majetkom (núdzovými zásobami) je nevyhnutný súhlas vlády SR. Núdzové zásoby Slovenskej republiky aj po prijatí nového systému vždy boli a aj budú udržiavané a využívané iba vo verejnom záujme.
• Nezrovnalosť pri výpočte výšky odplaty v roku 2017 v dôsledku nejasného výkladu pravidiel v Stanovách nastala iba raz za celé doterajšie fungovanie Agentúry. Podľa striktnej interpretácii pravidiel by bola výška odplaty na rok 2017 vypočítaná vo výške 31,23 eur/m³/t, pričom Agentúra túto výšku pri zohľadnení vplyvu DPH na náklady, resp. výdavky vypočítala vo výške 29,65 eur/m³/t. Konečná výška odplaty na rok 2017 teda bola určená vo výške ešte priaznivejšej pre podnikateľské prostredie a konečného spotrebiteľa. Avšak aby sa podobné nezrovnalosti neopakovali, Agentúra v rámci návrhu zmien Stanov upresnila definície pri výpočte výšky odplaty v článku 14 Stanov. Takto upravené znenie Stanov Agentúry predložila Správa štátnych hmotných rezerv SR na schválenie vládou SR už v roku 2020 a momentálne čakáme na zaradenie tohto materiálu na rokovanie vlády za účelom jeho schválenia.
• Agentúra dočasne využívala inštitút tzv. „ticketingu“ núdzových zásob, ktorý je bežne využívaný aj v iných krajinách Európskej únie, v čase, keď úroveň núdzových zásob v Slovenskej republike oscilovala blízko minimálnej úrovne a mohla tak s minimálnym finančným výdavkom plne zabezpečiť ropnú bezpečnosť krajiny a zároveň tak aj ušetriť finančné prostriedky na vyššiu splátku istiny NFV. Agentúra považuje interpretáciu NKÚ ohľadne rizikovosti systému kontroly množstva núdzových zásob skladovaných vo forme „ticketov“ za silno extenzívnu. Správa o výkone kontroly totiž vytvára dojem, že spoločnosti, ktoré časť svojich vlastných komerčných zásob po dohode okrem iného aj s Ministerstvom financií SR zmluvne poskytli Agentúre v najlepšej viere, mohli s touto zmluvne dohodnutou úrovňou nimi „požičaných“ zásob manipulovať. Agentúra konštatuje, že táto forma „požičania“ vlastných komerčných zásob bola realizovaná skladovateľmi, ktorými sú štátny prepravca ropy a jediný spracovateľ ropy v Slovenskej republike, ktorý je súčasne najväčším predajcom ropných výrobkov na trhu. Obe spoločnosti majú nespochybniteľnú reputáciu na trhu, ich obvyklá úroveň komerčných zásob bežne mnohonásobne presahuje zapožičaný objem „ticketovaných“ zásob. Okrem uvedeného jedna z týchto spoločností ako vlastník jedinej ropnej rafinérie na Slovensku pravidelne na mesačnej báze dlhé roky reportuje Správe štátnych hmotných rezerv SR detailné pohyby na strane výroby, predaja, stavu zásob surovín, polovýrobkov i finálnych výrobkov. Poskytnutie svojich komerčných zásob pre Agentúru prinieslo uvedeným skladovateľom limitácie pri realizácii možných obchodných prípadov, keďže so zapožičanými zásobami nemohli disponovať. Agentúra má za to, že neexistovala žiadna motivácia pre dané spoločnosti neplniť si svoje záväzky voči Agentúre, nikdy nekonali proti záujmom štátu v oblasti ropnej bezpečnosti, práve naopak. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že nie je a ani nebol žiaden skutočný dôvod spochybňovať ich kredibilitu a dobré meno zo strany NKÚ pri dokladovaní núdzových zásob v oblasti „ticketov“. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj na skutočnosť dôvodného očakávania nízkeho záujmu potenciálnych poskytovateľov tejto služby v Slovenskej republike, no najmä na záujem Agentúry udržiavať primárne núdzové zásoby vo svojom vlastníctve, Agentúra prijala rozhodnutie, že tento inštitút tzv. „ticketingu“ núdzových zásob v nasledovnom období využívať nebude.